Zaujímavosti o káve. Pozrite sa, čo ešte o nej neviete!

Čo majú kozy spoločné s kávou?

Legenda hovorí, že jedinečné vlastnosti kávy boli objavené vďaka kozám. Etiópsky pastier menom Kaldi si vraj u kôz svojho stáda všimol nezvyčajnú aktivitu, ktorá ho podnietila ochutnať ovocie, ktoré zvieratá jedli. Takto objavil jedinečné stimulačné vlastnosti kávových zŕn. Existuje aj ďalší legendárny príbeh, ktorý pripisuje objav povzbudzujúcich účinkov kávy etiópskym mníchom, ktorí používali odvar z jej semien, aby vydržali dlhé hodiny nočných modlitieb. Ako to už v prípade legiend býva, ťažko povedať, nakoľko sa zhodujú so skutočnosťou.

S prvým pestovaním kávovníkov sa začalo v Jemene, kde sa prvýkrát použil aj proces praženia kávových zŕn.

Etiópia, Jemen a Osmanská ríša

Faktom však je, že práve v Etiópii možno vystopovať pôvod tohto nápoja. Je pravdepodobné, že už v prvom tisícročí pred naším letopočtom obyvatelia tejto oblasti konzumovali odvar z plodov kávy na mobilizáciu síl pred kmeňovými bitkami.

V súčasnosti pochádza jedna z najlepších káv z Jemenu, kde sa kávovníky pestujú v horských oblastiach až do výšky 3 000 metrov nad morom. Vynálezcami nápoja, ktorý dnes konzumujeme, boli teda Arabi. Práve arabská kultúra vyvinula metódy prípravy a varenia kávy, ktoré poznáme dnes. Pravdepodobne je zodpovedná aj za názov nápoja. Arabský výraz kahva, ktorý znamená kávu aj víno, sa s podobným zvukom rozšíril po celom Blízkom východe a Európe. Počas arabských výbojov v 15. storočí, ktoré sa týkali Blízkeho východu, získal tento nápoj u útočníkov ďalšie pevnosti. V 17. storočí sa najväčšou kávovou veľmocou stala Osmanská ríša - a práve vďaka Turkom sa káva dostala na európsky kontinent.

Známa legenda hovorí, že vedúcu úlohu pri šírení kávy v Európe zohral poľský národ. Po víťazstve Sobieskeho pri Viedni v roku 1683 vraj utekajúci tureckí útočníci zanechali veľké zásoby kávy, ktoré Jerzy Franciszek Kulczycki použil na založenie prvej kaviarne vo Viedni s názvom Zur Blaue Flasche. Kulczyckého kaviareň mala nepochybne veľký význam, ale už oveľa skôr vznikali na Britských ostrovoch a na európskom kontinente takzvané kaviarne, ktoré zakladali väčšinou ľudia tureckého pôvodu, pretože len tento národ poznal tajomstvo prípravy tohto nápoja. Britský národ bol na čele rozmachu varenia kávy - v roku 1671 bolo v Anglicku už 3 000 kaviarní. V našich krajinách si varenie kávy získalo popularitu až na prelome 17. a 18. storočia.

Káva, ktorá bola pôvodne elitným nápojom, sa v 18. storočí už rozšírila medzi širokú verejnosť. U nás ju propagovali nielen známe osobnosti, ale aj denná tlač. S rozšírením zvyku piť kávu sa zrodila celá kultúra s ňou spojená. Fajansové a porcelánové manufaktúry začali vyrábať kávové servisy a rozšírili sa rôzne druhy kávy - gurmáni začali venovať pozornosť najmenším chuťovým nuansám. Do kávy sa začalo pridávať mlieko, smotana, cukor, korenie alebo liehoviny. V 18. a 19. storočí sa kaviarne stávali čoraz obľúbenejšími miestami stretnutí, hoci medzi bohatými zemanmi hralo pitie kávy doma veľkú úlohu. Istý čas dokonca existovalo špeciálne povolanie "kaviarnik", kvalifikovaná osoba, ktorá bola zamestnaná na varenie a podávanie kávy na panských sídlach. Táto úloha nebola jednoduchá: káva, ktorá sa kupovala nespracovaná, sa musela pred varením upražiť a zomlieť. Postupom času sa trh s kávou rozvinul do takej miery, že už bolo možné kúpiť praženú kávu. V obchodoch sa objavili aj plechovky s mletou kávou, ktoré boli prvýkrát vyrobené v Spojených štátoch v roku 1878. Začali sa používať rôzne druhy zariadení na prípravu a skladovanie kávy.

V tom istom čase dobýval európsky stôl aj porcelán. Láska k porcelánu viedla k vývoju špeciálnych šálok na kávu: porcelánové šálky dlho udržiavajú teplotu obľúbeného nápoja, pričom úzky tvar šálky umožňuje pomalšie odparovanie obsahu. Viac informácií o histórii porcelánu nájdete v časopise článku: Porcelán. Prísne strážené tajomstvo.

Arabica a Robusta

Existujú len dve komerčne pestované odrody kávy: Arabica a Robusta. Arabica je legendárna káva, ktorá divoko rastie len v Etiópii a pestovala sa v Jemene. Jej plantáže si vyžadujú špeciálne podmienky - najlepšie rastie v horských oblastiach (čím vyššie, tým lepšie chuťové vlastnosti). Je to veľmi chúlostivý druh, náchylný na klimatické zmeny, choroby a škodcov. Na plantážach Arabiky sa často dodatočne vysádzajú vysoké rastliny, ako sú banánovníky, palmy a bambusy - tie chránia chúlostivé kávovníky pred príliš silným slnkom.

Arabica obsahuje pomerne málo kofeínu (1 - 1,7 %).

Jej pestovanie sa rozšírilo najmä v Afrike a Južnej Amerike, kde tvorí 70 % kávových plantáží. Zrnká arabiky sa vyznačujú harmonickou, rafinovanou chuťou a výraznou arómou, často s korenistými alebo čokoládovými tónmi. Chuťové vlastnosti kávy Arabica závisia od mnohých faktorov: od druhu kávy (existujú ich stovky, najobľúbenejšie sú Arabica Typica a Arabica Bourbon), nadmorskej výšky plantáže, klimatických podmienok, ako aj od spôsobu a dĺžky praženia.

Druhým typom kávy je Robusta. Ide o druh objavený až v 19. storočí, ktorý si nevyžaduje takú starostlivosť ako Arabica. Robusta rastie rýchlejšie, je odolná voči chorobám a dobre znáša zmeny klímy. Môže sa pestovať v nižších častiach hôr a dokonca aj v nížinách. Najväčšie plantáže Robusty sa nachádzajú vo Vietname, Ugande a Kamerune.

Obsah kofeínu v zrnách Robusta je 2 - 4,5 %.

Bohužiaľ, zrná Robusta sa vyznačujú oveľa horšími chuťovými vlastnosťami - sú horké a štipľavé. Ako menej ušľachtilý druh je preto Robusta trikrát lacnejšia ako Arabica. Pripravené mleté kávy dostupné v našich obchodoch sú väčšinou zmesami oboch druhov - Robusta sa často pridáva na zvýšenie obsahu kofeínu v nápoji.